Pôvodná funkcia kravaty, či aspoň jej priameho predchodcu v podobe viazaného šatke, bola rozhodne iného charakteru. Či už toho čisto praktického ako v starovekom Ríme, kedy vojaka chránila pred chladom, alebo skôr statusového ako u vojakov čínskej terakotovej armády.
Údajný vznik slová kravata sa viaže k obdobiu tridsaťročnej vojny, kedy v radoch francúzskej armády slúžil veľký počet chorvátskych žoldnierov. Tí ako doplnok svojich uniforiem používali šatka s drobným uzlom uviazaným okolo krku. Šatka im dávali na rozlúčku ich dievčatá, aby svoje milé v boji nestratili. Jeho farba bola poväčšinou červená a šatka samotný veľmi skoro upútal pozornosť francúzskych vojakov, ktorí doplnok uniformy svojich spolubojovníkov začali nosiť tiež. A aby to nemali s vymýšľaním názvu svojho nového doplnku príliš zložité, začali mu hovoriť jednoducho croates (z francúzskeho les croates - Chorváti, pozn. Red.). Postupom času sa potom zo slova stala dnes známa kravata, vo francúzštine nazývaná la cravate.
Z Francúzska sa zvyk nosenie viazanky rýchlo šíril po Európe. V Británii si gentlemani uväzovali šatku tak svedomito, že sotva mohli hýbať hlavou. Vo Francúzsku sa konca viazanky nechávali o niečo dlhšie a upravovali sa spôsobom pripomínajúcim dnešnej viazacie motýlik. Postupom času sa konca šatke nechávali stále dlhšie. Napoly z legrace a napoly z čisto praktického hľadiska (aby nositeľom kravata "nepadala do polievky") sa vyvinuli kravatové spony.
Kravata, ktorá si svoju podobu zachovala prakticky až do dnešných dní, potom vznikla v čase priemyselnej revolúcie, presnejšie povedané v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia. Namiesto dlhého šatke uviazaného okolo krku bolo akosi dobovo žiaduce, aby sa so vzrastajúcou rýchlosťou výroby priemyselných tovarov zrýchlilo tiež samotné viazanie kravaty.